utorok, 4. apríla 2017

Mať tak Hermionin obracač času

Mňauky! Poslednou dobou som zase v jednom kole. Čas zase nabral svoje obvyklé obrátky, polovica semestra je dávno fuč a ja si zvykám, že väčšinu týždňa som hore ešte pred sliepkami a chodím spať dávno po nich. Vtipné na tom je, že aj sliepočkové cviko mám na siedmu ráno, kedy si ony ešte vyhrievajú zadky pod topením a pospávajú. 
Na podobný režim, by som si veru mala rýchlo zvyknúť spolu s blížiacim sa koncom štúdia. Neviem si predstaviť, že by som momentálne mala mimo školu, praxe a brigády ešte inú aktivitu. Avšak existujú superľudia (medzi ktorých ja rozhodne nepatrím :D), ktorí to hravo zvládajú a do tohto kolobehu zahŕňajú ešte rôzne koníčky. Avšak ja som ešte stále rozmaznaná a zvyknutá na luxus nazývaný teplý obed a 6 hodín spánku. 



Možno to vyzerá, že si sťažujem. Ale to vôbec nie je pravda. Práve naopak! Robím to, čo ma robí šťastnou. Mám vyplnený voľný čas do bodky činnosťami, ktoré mi vždy prinesú niečo nové (keď nie vedomosti tak aspoň prachy :D) a myslím si, že čas využívam oveľa efektívnejšie než tomu bolo u mňa doteraz zvykom. Avšak tým, že na moje pomery aktívne vypĺňam voľný čas sa vždy doteperím na izbu alebo domov úplne vyšťavená a u mojich večerných knižných seánsach posledný mesiac pravidelne zaspávam, čo ma dosť mrzí. Hocikedy nestíham pravidelne jesť alebo piť, keďže na kliniky sa jedlo a pitie nosiť z hygienických dôvodov nesmie. Snažím sa, si vždy privstať a pripraviť výdatné raňajky, na obed niekam na otočku zájsť alebo utekať si na izbu narýchlo uvariť aspoň cestoviny. Ale nie vždy to ide podla plánu.
Štvrtý ročník je konečne ten "vysnený" ročník, kedy sa stretávam s reálnou veterinou. Na jednu stranu už bolo na čase a na druhú stranu je to všetko strašne hrrr. Celé tri roky do vás hustia kvantá teórie, pri ktorých miestami zabúdate aj ako sa voláte a potom na vás vyskočia s tým, že máte vedieť zakanylovať ovcu, odobrať krv prasaťu či spacifikovať šialenú mačku. Snažím sa ako najlepšie viem, ale vidím, že mám ešte mnohé medzery (ak to čítate niekto z nižších ročníkov, choďte na prax! už včera bolo neskoro :D). 
Na druhú stranu si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné, alebo niečo čo ma nebaví. Aj na úkor toho všetkého. Ako asi každý, aj ja som mala slabé chvíľky, kedy som to chcela vzdať a nabehnúť na "pohodlnú" prácu niekam do fabriky. Síce makáte od svitu do mrku a čakáte len na fajront, ale po ňom môžte prácu úplne vyhodiť z hlavy a mať celý zvyšok dňa len pre seba a svoje blbôstky. Možno to znie pre niekoho fajn, ale mňa,ako sa poznám, by to veľmi rýchlo prešlo. Neznášam stereotyp. Tak sa stanem samovrahom, možno mizantropom a odľudom a vysnívam si prácu, ktorú budem, minimálne v hlave, robiť nonstop a ešte je aj mizerne zaplatená = welcome to my life 

Dúfam len, že časom nájdem spôsob ako to všetko efektívnejšie skĺbiť.

Ak máte nejaké tipy, ako sa stať superčlovekom sem s nimi. V nasledujúcom období budú veeľmi efektívne využité :D

Pac a pusu Letiš :-*

1 komentár:

  1. Ahoj Letiš, chystáš se letos opět na OEF? :-)

    OdpovedaťOdstrániť